23.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/1

(1)

Celosvetová finančná kríza, ktorá vznikla v rokoch 2007 – 2008, odhalila vo finančnom systéme nadmerné špekulatívne činnosti, závažné regulačné medzery, neúčinný dohľad, nepriehľadnosť trhov a príliš zložité produkty. Únia prijala rad opatrení, aby bol bankový systém spoľahlivejší a stabilnejší, vrátane posilnenia kapitálových požiadaviek, pravidiel lepšieho riadenia a dohľadu či režimov riešenia krízových situácií, a aby zabezpečila, že finančný systém plní svoju hlavnú funkciu nasmerovania kapitálu k financovaniu reálnej ekonomiky. Pokrok dosiahnutý pri zriaďovaní bankovej únie má v tejto súvislosti takisto rozhodujúci význam. Kríza však zvýraznila aj potrebu zlepšiť transparentnosť a monitorovanie nielen v tradičnom bankovom sektore, ale aj v oblastiach, v ktorých sa vykonáva sprostredkovanie úverov podobné tomu bankovému – známe ako tieňové bankovníctvo, ktorého rozsah je alarmujúci a podľa odhadov zodpovedá už takmer polovici regulovaného bankového systému. Akékoľvek nedostatky spojené s uvedenými činnosťami, ktoré sú podobné činnostiam vykonávaným úverovými inštitúciami, majú potenciál ovplyvniť zvyšnú časť finančného sektora.

(2)

Rada pre finančnú stabilitu (Financial Stability Board – ďalej len „FSB“) a Európsky výbor pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ďalej len „ESRB“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 (5) v súvislosti so svojou činnosťou zameranou na obmedzenie tieňového bankovníctva identifikovali riziká, ktoré predstavujú transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov (securities financing transactions – ďalej len „SFT“). SFT umožňujú zvyšovanie využívania finančnej páky, zvyšovanie procyklickosti a vzájomnej prepojenosti na finančných trhoch. Najmä nedostatočná transparentnosť pri využívaní SFT bránila regulačným orgánom a orgánom dohľadu, ako aj investorom v tom, aby v období pred finančnou krízou a počas nej správne posúdili a monitorovali príslušné riziká podobné bankovým rizikám a úroveň vzájomnej prepojenosti v rámci finančného systému. V tejto súvislosti prijala FSB 29. augusta 2013 politický rámec nazvaný Posilnenie dohľadu a regulácie tieňového bankovníctva (ďalej len „politický rámec FSB“) na riešenie rizík tieňového bankovníctva pri požičiavaní cenných papierov a repo transakciách, ktorý následne podporili v septembri 2013 vedúci predstavitelia skupiny G20.

(3)

FSB následne 14. októbra 2014 uverejnila regulačný rámec pre zrážky (haircuts) z tých SFT, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne. V prípade, že k zúčtovaniu nedochádza, takéto operácie, ak sa riadne nezabezpečia kolaterálom, prinášajú veľké riziká. FSB má do roku 2016 ukončiť svoju prácu na súbore odporúčaní týkajúcich sa zrážok z SFT, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, s cieľom zabrániť nadmernému využívaniu finančnej páky a zmierniť riziko koncentrácie a zlyhania, pričom zlepšenie transparentnosti opätovného použitia aktív klientov by bolo prvým krokom k uľahčeniu schopnosti protistrán analyzovať riziko a predchádzať mu.

(4)

Komisia uverejnila 19. marca 2012 zelenú knihu o tieňovom bankovníctve. Komisia na základe rozsiahlej spätnej väzby a so zohľadnením medzinárodného vývoja vydala 4. septembra 2013 oznámenie Rade a Európskemu parlamentu nazvané Tieňové bankovníctvo – reakcia na nové zdroje rizík vo finančnom sektore. V oznámení sa zdôraznilo, že zložitá a nepriehľadná povaha SFT sťažuje identifikáciu protistrán a monitorovanie koncentrácie rizika a vedie aj k zvyšovaniu nadmerného využívania finančnej páky vo finančnom systéme.

(5)

V októbri 2012 prijala expertná skupina na vysokej úrovni, ktorej predsedal Erkki Liikanen, správu o reforme štruktúry bankového sektora Únie. Okrem iného sa v nej uvažovalo o vzájomnom pôsobení medzi tradičnými bankovými systémami a systémami tieňového bankovníctva. V správe sa identifikovali riziká činností tieňového bankovníctva, ako sú veľký rozsah využívania finančnej páky a procyklickosť, a požadovalo sa v nej obmedzenie prepojenia medzi bankami a systémom tieňového bankovníctva, ktoré bolo zdrojom nákazy počas celosystémovej bankovej krízy. V správe sa navrhli aj určité štrukturálne opatrenia na riešenie zostávajúcich nedostatkov v bankovom sektore Únie.

(6)

Štrukturálnymi reformami bankového systému Únie sa zaoberá návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štrukturálnych opatreniach, ktorými sa zlepšuje odolnosť úverových inštitúcií EÚ. Uplatnenie štrukturálnych opatrení na banky by však mohlo viesť k presunu určitých činností do menej regulovaných oblastí, akou je napríklad sektor tieňového bankovníctva. Uvedený návrh by preto mal byť sprevádzaný požiadavkami na záväznú transparentnosť SFT a na ich oznamovanie stanovenými v tomto nariadení. Pravidlá transparentnosti stanovené v tomto nariadení tak dopĺňajú uvedený návrh.

(7)

Toto nariadenie reaguje na potrebu zvýšenia transparentnosti trhov s financovaním prostredníctvom cenných papierov, a tým aj finančného systému. S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže a medzinárodnú konvergenciu vychádza toto nariadenie z politického rámca FSB. Vytvára rámec Únie, na základe ktorého môžu byť údaje o SFT efektívne oznamované archívom obchodných údajov a na základe ktorého sa informácie o SFT a swapoch na celkový výnos sprístupňujú investorom podnikov kolektívneho investovania. Vymedzenie SFT v tomto nariadení nezahŕňa zmluvy o derivátoch vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (6). Zahŕňa však transakcie, ktoré sa bežne označujú ako swapy na likviditu a swapy na kolaterál, na ktoré sa nevzťahuje vymedzenie zmlúv o derivátoch v nariadení (EÚ) č. 648/2012. Potrebu medzinárodnej konvergencie posilňuje pravdepodobnosť, že po štrukturálnej reforme bankového sektora Únie by sa mohli činnosti, ktoré v súčasnosti vykonávajú tradičné banky, presunúť do sektora tieňového bankovníctva a mohli by zahŕňať finančné a nefinančné subjekty. Uvedené činnosti by sa preto mohli pre regulačné orgány a orgány dohľadu stať ešte netransparentnejšími, čo by im bránilo v získavaní riadneho prehľadu o rizikách spojených s SFT. To by len zvýraznilo už teraz pevné previazanie medzi regulovaným bankovým sektorom a sektorom tieňového bankovníctva na príslušných trhoch.

(8)

Vývoj trhových postupov a technologický rozvoj umožňuje účastníkom trhu používať ako zdroj financovania, na účely riadenia likvidity a kolaterálu, ako stratégiu zvyšovania výnosov, na krytie predaja nakrátko alebo na arbitráž v oblasti zdaňovania dividend iné transakcie než SFT. Takéto transakcie by mohli mať ekvivalentný ekonomický účinok a mohli by predstavovať riziká podobné SFT vrátane: procyklickosti spôsobenej pohybom hodnoty aktív a volatilitou; transformácie splatnosti alebo likvidity vyplývajúcej z financovania dlhodobých alebo nelikvidných aktív prostredníctvom krátkodobých alebo likvidných aktív; a finančnej nákazy vyplývajúcej zo vzájomného prepojenia reťazcov transakcií zahŕňajúcich opätovné použitie kolaterálu.

(9)

S cieľom reagovať na otázky uvedené v politickom rámci FSB a vývoj predpokladaný po štrukturálnej reforme bankového sektora Únie členské štáty pravdepodobne prijmú rozdielne vnútroštátne opatrenia, ktoré by mohli vytvoriť prekážky pre hladké fungovanie vnútorného trhu a byť na úkor účastníkov trhu a finančnej stability. Nedostatok harmonizovaných pravidiel transparentnosti navyše vnútroštátnym orgánom sťažuje porovnávanie údajov na mikroúrovni, ktoré pochádzajú z rôznych členských štátov, a tým aj pochopenie reálnych rizík, ktoré jednotliví účastníci trhu predstavujú pre systém. Je preto nevyhnutné zamedziť tomu, aby v Únii vznikli takéto narušenia a prekážky. Vhodným právnym základom tohto nariadenia je článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), ako sa vykladá v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

(10)

Nové pravidlá transparentnosti by preto mali stanoviť oznamovanie údajov týkajúcich sa SFT, ktoré uzatvorili všetci účastníci trhu, či už ide o finančné alebo nefinančné subjekty, vrátane skladby kolaterálu, či už je kolaterál k dispozícii na opätovné použitie alebo sa opätovne použil, nahradenia kolaterálu na konci dňa a uplatňovaných zrážok. V záujme minimalizácie dodatočných prevádzkových nákladov pre účastníkov trhu by nové pravidlá a normy mali vychádzať z už existujúcich infraštruktúr, prevádzkových postupov a formátov, ktoré sa zaviedli v súvislosti s oznamovaním zmlúv o derivátoch archívom obchodných údajov. V uvedenej súvislosti by mal Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ďalej len „ESMA“ alebo „orgán ESMA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (7), pokiaľ je to možné a relevantné, minimalizovať prekrývanie a zabrániť nesúladu medzi technickými predpismi prijatými podľa tohto nariadenia a technickými predpismi prijatými podľa článku 9 nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Právny rámec ustanovený týmto nariadením by mal byť v čo najvyššej možnej miere rovnaký ako právny rámec nariadenia (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o oznamovanie zmlúv o derivátoch archívom obchodných údajov registrovaným na uvedený účel. To by malo zároveň umožniť archívom obchodných údajov registrovaným alebo uznaným v súlade s uvedeným nariadením vykonávať za predpokladu zavŕšenia procesu zjednodušenej registrácie funkciu archívu pridelenú týmto nariadením, ak sú v súlade s určitými dodatočnými kritériami.

(11)

S cieľom zabezpečiť konzistentnosť a efektívnosť právomocí orgánu ESMA ukladať sankcie by účastníci trhu patriaci do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia s odkazom na nariadenie (EÚ) č. 648/2012 mali podliehať ustanoveniam týkajúcim sa právomocí orgánu ESMA stanoveným v uvedenom nariadení, ako sa bližšie upravuje vo vzťahu k rokovaciemu poriadku v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 64 ods. 7 uvedeného nariadenia.

(12)

Transakcie s členmi Európskeho systému centrálnych bánk (ďalej len „ESCB“ alebo „systém ESCB“) by mali byť oslobodené od povinnosti oznamovať SFT archívom obchodných údajov. S cieľom zabezpečiť, aby regulačné orgány a orgány dohľadu získali riadny prehľad o rizikách spojených s SFT, ktoré uzatvorili subjekty, ktoré sú týmito orgánmi regulované alebo nad ktorými tieto orgány vykonávajú dohľad, príslušné orgány a členovia ESCB by mali úzko spolupracovať. Takáto spolupráca by mala umožniť regulačným orgánom a orgánom dohľadu plnenie ich príslušných povinností a mandátov. Takáto spolupráca by mala byť dôverná a podmienená odôvodnenou žiadosťou relevantných príslušných orgánov a mala by sa uskutočňovať s cieľom umožniť týmto orgánom plnenie ich príslušných povinností so zreteľom na zásady a požiadavky nezávislosti centrálnych bánk a vykonávanie ich funkcií ako menových orgánov, vrátane vykonávania menovej a kurzovej politiky a operácií súvisiacich s finančnou stabilitou, ktoré sú členovia ESCB splnomocnení vykonávať zo zákona. Členovia ESCB by mali mať možnosť zamietnuť poskytnutie informácií, pokiaľ ide o transakcie, ktoré uzavreli pri vykonávaní svojich funkcií ako menových orgánov. Mali by informovať žiadajúci orgán o akomkoľvek takomto zamietnutí spolu s uvedením dôvodov.

(13)

Informácie o rizikách súvisiacich s trhmi financovania prostredníctvom cenných papierov by mali byť centrálne uchovávané a ľahko a priamo prístupné okrem iného orgánu ESMA, Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“ alebo „orgán EBA“) zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (8), Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (ďalej len „EIOPA“ alebo „orgán EIOPA“) zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (9), dotknutým príslušným orgánom, ESRB a príslušným centrálnym bankám ESCB, vrátane Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) pri vykonávaní jej úloh v rámci jednotného mechanizmu dohľadu v zmysle nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 (10), na účely identifikácie a monitorovania rizík pre finančnú stabilitu, ktoré vyplývajú z činností tieňového bankovníctva regulovaných a neregulovaných subjektov. ESMA by mal pri vypracúvaní regulačných technických predpisov uvedených v tomto nariadení alebo pri návrhu na ich revíziu zvážiť technické predpisy prijaté podľa článku 81 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 regulujúce archívy obchodných údajov pre zmluvy o derivátoch a budúci vývoj týchto technických predpisov. ESMA by sa mal zamerať aj na zabezpečenie toho, aby dotknuté príslušné orgány, ESRB a príslušné centrálne banky ESCB vrátane ECB mali priamy a okamžitý prístup k informáciám potrebným na vykonávanie svojich povinností vrátane vymedzenia a uskutočňovania menovej politiky a vykonávania dohľadu nad infraštruktúrami finančného trhu. ESMA by mal s cieľom zabezpečiť túto úlohu stanoviť v návrhu regulačných technických predpisoch podmienky pre prístup k takýmto informáciám.

(14)

Je potrebné zaviesť ustanovenia o výmene informácií medzi príslušnými orgánmi a posilniť povinnosť vzájomnej pomoci a spolupráce, ku ktorej sa zaviazali. V dôsledku zvyšujúcej sa cezhraničnej činnosti by si príslušné orgány mali vzájomne poskytovať relevantné informácie potrebné na výkon svojich funkcií s cieľom zabezpečiť účinné presadzovania tohto nariadenia vrátane situácií, v ktorých môžu byť porušenia alebo predpokladané porušenia predmetom záujmu orgánov v dvoch alebo viacerých členských štátoch. Pri výmene informácií je potrebné prísne zachovávanie služobného tajomstva s cieľom zabezpečiť plynulé zasielanie týchto informácií a ochranu príslušných práv. Bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne trestné alebo daňové právo, iné príslušné orgány, ESMA, subjekty alebo fyzické či právnické osoby než príslušné orgány, ktoré dostávajú dôverné informácie, by ich mali používať len na plnenie svojich povinností a vykonávanie svojich funkcií. Nemalo by to však brániť výkonu funkcií vnútroštátnych orgánov zodpovedných za predchádzanie, vyšetrovanie alebo nápravu prípadov nesprávneho úradného postupu v súlade s vnútroštátnym právom.

(15)

Správcovia podnikov kolektívneho investovania využívajú SFT vo veľkom rozsahu na účely efektívnej správy portfólia. Takéto využívanie môže mať značný vplyv na výkonnosť uvedených podnikov kolektívneho investovania. SFT možno využívať buď na naplnenie investičných cieľov alebo na zvýšenie výnosov. Správcovia využívajú aj swapy na celkový výnos, ktoré majú účinky ekvivalentné SFT. Správcovia podnikov kolektívneho investovania využívajú SFT a swapy na celkový výnos vo veľkom rozsahu na zapojenie sa do určitých stratégií alebo na zvýšenie ich výnosov. Využívanie SFT a swapov na celkový výnos by mohlo zvyšovať všeobecný rizikový profil podniku kolektívneho investovania, zatiaľ čo informácie o ich využívaní nie sú investorom riadne sprístupňované. Je dôležité zabezpečiť, aby investori v takýchto podnikoch kolektívneho investovania mohli robiť informované rozhodnutia a posúdiť celkový rizikový a výnosový profil investičných fondov. Pri posudzovaní SFT a swapov na celkový výnos by mal podnik kolektívneho investovania zvážiť okrem právnej formy transakcie aj jej podstatu.

(16)

Investície uskutočnené na základe neúplných alebo nepresných informácií o investičnej stratégii podniku kolektívneho investovania môžu mať za následok významné straty pre investorov. Je preto potrebné, aby podniky kolektívneho investovania zverejňovali všetky príslušné podrobné informácie súvisiace s ich využívaním SFT a swapov na celkový výnos. Úplná transparentnosť je okrem toho osobitne dôležitá v oblasti podnikov kolektívneho investovania, keďže všetky aktíva, na ktoré sa vzťahujú SFT a swapy na celkový výnos, nevlastnia správcovia podnikov kolektívneho investovania, ale ich investori. Úplné zverejnenie informácií o SFT a swapoch na celkový výnos je preto významným nástrojom na ochranu pred možným konfliktom záujmov.

(17)

Nové pravidlá transparentnosti SFT a swapov na celkový výnos sú úzko prepojené so smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (11) a 2011/61/EÚ (12), keďže tieto smernice tvoria právny rámec, ktorým sa upravuje zriadenie a správa podnikov kolektívneho investovania a ich uvádzanie na trh.

(18)

Podniky kolektívneho investovania môžu pôsobiť ako podniky pre kolektívne investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej len „PKIPCP“), ktoré spravujú správcovské spoločnosti PKIPCP alebo investičné spoločnosti PKIPCP, ktoré majú povolenie podľa smernice 2009/65/ES, alebo ako alternatívne investičné fondy (ďalej len „AIF“), ktoré spravujú správcovia alternatívnych investičných fondov (ďalej len „správcovia AIF“), ktorí majú povolenie alebo sú registrovaní podľa smernice 2011/61/EÚ. Nové pravidlá transparentnosti SFT a swapov na celkový výnos zavedené týmto nariadením sú doplnením ustanovení uvedených smerníc a mali by sa uplatňovať dodatočne k ustanoveniam uvedených smerníc.

(19)

V snahe umožniť investorom uvedomiť si riziká spojené s využívaním SFT a swapov na celkový výnos by správcovia podnikov kolektívneho investovania mali v pravidelných správach uvádzať podrobné informácie o každom využití uvedených techník. Súčasné pravidelné správy, ktoré musia správcovské spoločnosti PKIPCP alebo investičné spoločnosti PKIPCP a správcovia AIF vypracúvať, by mali byť doplnené o dodatočné informácie o využívaní SFT a swapov na celkový výnos. Pri ďalšom upresňovaní obsahu uvedených pravidelných správ by mal ESMA zohľadniť administratívne zaťaženie a špecifiká rôznych druhov SFT a swapov na celkový výnos.

(20)

V predzmluvnej dokumentácii, ako je prospekt fondov PKIPCP a predzmluvné zverejnenie informácií investorom AIF, by sa mala jasne zverejniť investičná politika podniku kolektívneho investovania v súvislosti s SFT a swapmi na celkový výnos. Tým by sa malo zabezpečiť, že investori pred tým, než sa rozhodnú investovať do určitého PKIPCP alebo AIF, rozumejú súvisiacim rizikám a ohodnotia ich.

(21)

Opätovné použitie kolaterálu poskytuje likviditu a protistranám umožňuje znížiť náklady na financovanie. Má však tendenciu vytvárať zložité kolaterálové reťazce medzi tradičným bankovníctvom a tieňovým bankovníctvom a podnecuje tak riziká pre finančnú stabilitu. Nedostatočná transparentnosť, pokiaľ ide o rozsah, v akom sa finančné nástroje poskytnuté ako kolaterál opätovne použili, a príslušné riziká v prípade konkurzu môžu oslabiť dôveru v protistrany a zväčšiť riziká pre finančnú stabilitu.

(22)

S cieľom zvýšiť transparentnosť opätovného použitia by sa mali stanoviť minimálne požiadavky na informácie. Opätovné použitie by sa malo uskutočniť len s jasným vedomím a výslovným súhlasom poskytujúcej protistrany. Výkon práva opätovného použitia by preto malo byť zachytené na účte cenných papierov poskytujúcej protistrany, pokiaľ sa uvedený účet neupravuje zákonom tretej krajiny, v ktorom sa môžu stanoviť ďalšie primerané prostriedky zohľadňujúce opätovné použitie.

(23)

Hoci rozsah pôsobnosti pravidiel týkajúcich sa opätovného použitia v tomto nariadení je širší ako rozsah pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES (13), týmto nariadením sa nemení rozsah pôsobnosti uvedenej smernice, ale by sa malo vykladať skôr dodatočne k uvedenej smernici. Podmienky, za ktorých majú protistrany právo opätovného použitia a za ktorých môžu uplatniť uvedené právo, by žiadnym spôsobom nemali znižovať ochranu, ktorú dohodám o finančnom kolaterále s prevodom vlastníckeho práva zabezpečuje smernica 2002/47/ES. V uvedenej súvislosti by akékoľvek porušenie požiadaviek transparentnosti opätovného použitia nemalo mať vplyv na vnútroštátne právo týkajúce sa platnosti alebo účinnosti transakcie.

(24)

Toto nariadenie stanovuje prísne pravidlá informovania voči protistranám v súvislosti s opätovným použitím, ktorými by však nemalo byť dotknuté uplatňovanie odvetvových pravidiel prispôsobených špecifickým aktérom, štruktúram a situáciám. Pravidlá opätovného použitia stanovené v tomto nariadení by sa preto mali uplatňovať napríklad na podniky kolektívneho investovania a depozitárov alebo klientov investičných spoločností len vtedy, ak nie sú stanovené prísnejšie pravidlá opätovného použitia v právnom rámci pre podniky kolektívneho investovania alebo pre ochranu klientskych aktív, ktoré predstavujú lex specialis a ktorých uplatnenie má prednosť pred pravidlami uvedenými v tomto nariadení. Týmto nariadením by najmä nemalo byť dotknuté žiadne pravidlo v zmysle práva Únie alebo vnútroštátneho práva obmedzujúce možnosť protistrán zapojiť sa do opätovného použitia finančných nástrojov, ktoré protistrany alebo iné osoby než protistrany poskytli ako kolaterál. Uplatňovanie požiadaviek opätovného použitia by sa malo odložiť o šesť mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia s cieľom poskytnúť protistranám dostatok času na prispôsobenie ich existujúcich dohôd o kolaterále, vrátane rámcových dohôd, a na zabezpečenie súladu uvedených nových dohôd o kolaterále s týmto nariadením.

(25)

S cieľom podporiť terminologickú jednotnosť na medzinárodnej úrovni sa pojem „opätovné použitie“ používa v tomto nariadení v súlade s politickým rámcom FSB. Nemalo by to však viesť k nejednotnosti v rámci acquis Únie, a najmä by tým nemal byť dotknutý význam pojmu „opätovné použitie“ v smerniciach 2009/65/ES a 2011/61/EÚ.

(26)

S cieľom zabezpečiť, aby protistrany dodržiavali povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia a aby sa na ne uplatňovalo podobné zaobchádzanie v celej Únii, členské štáty by mali zabezpečiť, aby príslušné orgány mali právomoc ukladať správne sankcie a iné správne opatrenia, ktoré sú účinné, primerané a odrádzajúce. Správne sankcie a iné správne opatrenia stanovené v tomto nariadení by preto mali spĺňať určité základné požiadavky vo vzťahu k adresátom, kritériám, ktoré sa majú zohľadniť pri uplatňovaní sankcie alebo opatrenia, k uverejňovaniu sankcií alebo opatrení, ku kľúčovým právomociam ukladať sankcie a k úrovniam správnych peňažných sankcií. Je vhodné, aby sa sankcie a iné opatrenia stanovené podľa smerníc 2009/65/ES a 2011/61/EÚ uplatňovali na porušenia povinností transparentnosti týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania podľa tohto nariadenia.

(27)

Právomocami ukladať sankcie, ktoré boli udelené príslušným orgánom, by nemala byť dotknutá výlučná právomoc ECB podľa článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 odňať povolenia úverovým inštitúciám na účely prudenciálneho dohľadu.

(28)

Ustanoveniami v tomto nariadení týkajúcimi sa žiadosti o registráciu archívov obchodných údajov a odňatia registrácie nie sú dotknuté prostriedky nápravy stanovené v kapitole V nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(29)

Technickými predpismi v sektore finančných služieb by sa mala zabezpečiť konzistentná harmonizácia a primeraná ochrana vkladateľov, investorov a spotrebiteľov v celej Únii. Je efektívne a vhodné poveriť ESMA ako orgán s vysoko špecializovanou odbornosťou vypracovaním návrhu regulačných technických a vykonávacích predpisov, ktoré nezahŕňajú politické rozhodnutia. ESMA by mal pri tvorbe návrhov technických predpisov zabezpečiť efektívne administratívne postupy a postupy predkladania správ. Komisia by mala byť splnomocnená prijať regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 v týchto oblastiach: podrobnosti, ktoré sa majú oznamovať pre rôzne druhy SFT, podrobnosti žiadosti o registráciu alebo rozšírenie registrácie archívu obchodných údajov, podrobnosti o postupoch, ktoré majú uplatňovať archívy obchodných údajov na účely overovania údajov o SFT oznámených archívom obchodných údajov, frekvencia a podrobnosti o uverejňovaní údajov archívov obchodných údajov, o požiadavkách na takéto údaje a o prístupe k týmto údajom a v prípade potreby spresnenie obsahu prílohy.

(30)

Komisia by mala byť splnomocnená prijať vykonávacie technické predpisy vypracované zo strany orgánu ESMA prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, pokiaľ ide o formát a frekvenciu správ, formát žiadosti o registráciu alebo rozšírenie registrácie archívu obchodných údajov, ako aj postupy a formuláre výmeny informácií o sankciách a iných opatreniach s orgánom ESMA.

(31)

Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu zoznamu subjektov, ktoré sú vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, a druhy poplatkov, záležitosti, za ktoré sa poplatky platia, výšku poplatkov a spôsob ich úhrady archívmi obchodných údajov. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(32)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mala na Komisiu preniesť právomoc prijímať rozhodnutia o posúdení pravidiel tretích krajín na účely uznávania archívov obchodných údajov z tretej krajiny a s cieľom zabrániť prípadných duplicitným alebo rozporným požiadavkám. Hodnotením, ktoré tvorí základ požiadaviek pre rozhodnutia o rovnocennosti oznamovania v tretej krajine, by nemalo byť dotknuté právo archívu obchodných údajov usadeného v tejto tretej krajine a uznaného zo strany orgánu ESMA poskytovať služby oznamovania subjektom usadeným v Únii, keďže rozhodnutie o uznaní by malo byť nezávislé od takéhoto hodnotenia na účely rozhodnutia o rovnocennosti.

(33)

V prípade, že sa vykonávací akt o rovnocennosti zruší, protistrany by mali automaticky opäť podliehať všetkým požiadavkám stanoveným v tomto nariadení.

(34)

Komisia by mala podľa potreby spolupracovať s orgánmi tretích krajín s cieľom preskúmať vzájomne podporné riešenia, aby sa zabezpečil súlad medzi týmto nariadením a požiadavkami, ktoré stanovili uvedené tretie krajiny, a aby sa tak v tejto súvislosti zabránilo ich akejkoľvek možnej duplicite.

(35)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to posilnenie transparentnosti určitých činností v rámci finančných trhov, ako je použitie SFT a opätovné použitie kolaterálu s cieľom umožniť monitorovanie a identifikáciu zodpovedajúcich rizík nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti tohto nariadenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(36)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na ochranu osobných údajov, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, právo na obhajobu a zásadu ne bis in dem, slobodu podnikania, vlastnícke právo, právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces. Toto nariadenie sa musí uplatňovať podľa uvedených práv a zásad.

(37)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bol konzultovaný v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (14) a vydal stanovisko 11. júla 2014 (15).

(38)

Akákoľvek výmena alebo prenos osobných údajov zo strany príslušných orgánov členských štátov alebo archívov obchodných údajov by sa mali uskutočniť v súlade s pravidlami prenosu osobných údajov stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (16). Akákoľvek výmena alebo prenos osobných údajov zo strany orgánov ESMA, EBA alebo EIOPA by mali byť vykonané v súlade s pravidlami prenosu osobných údajov stanovenými v nariadení (ES) č. 45/2001.

(39)

Komisia by mala s pomocou orgánu ESMA monitorovať medzinárodné uplatňovanie oznamovacej povinnosti stanovenej v tomto nariadení a mala by o tom pripravovať správy určené Európskemu parlamentu a Rade. Pokiaľ ide o čas poskytnutý na predkladanie správ Komisie, malo by sa umožniť predchádzajúce účinné uplatňovanie tohto nariadenia.

(40)

V nadväznosti na výsledky práce vykonanej relevantnými medzinárodnými fórami a s pomocou orgánov ESMA, EBA a ESRB by Komisia mala predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade o pokroku v medzinárodnom úsilí v súvislosti so zmiernením rizík spojených s SFT, vrátane odporúčaní FSB týkajúcich sa zrážok z SFT, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, a vhodnosti uvedených odporúčaní pre trhy Únie.

(41)

Uplatňovanie požiadaviek transparentnosti stanovených v tomto nariadení by sa malo odložiť s cieľom poskytnúť archívom obchodných údajov dostatok času na to, aby mohli požiadať o povolenie a uznanie svojich činností uvedených v tomto nariadení a aby sa protistranám a podnikom kolektívneho investovania poskytol dostatok času na splnenie týchto požiadaviek. Predovšetkým je vhodné odložiť uplatňovanie dodatočných požiadaviek transparentnosti pre podniky kolektívneho investovania s prihliadnutím na usmernenia pre príslušné orgány a správcovské spoločnosti PKIPCP, ktoré vydal orgán ESMA 18. decembra 2012 a v ktorých sa stanovuje nepovinný rámec pre správcovské spoločnosti PKIPCP, pokiaľ ide o povinnosti zverejnenia, a potreba zmierniť administratívne zaťaženie pre správcov podnikov kolektívneho investovania. S cieľom zabezpečiť účinnú implementáciu oznamovania SFT je nevyhnutné postupné uplatňovanie požiadaviek podľa druhu protistrany. Pri takomto prístupe by sa mala zohľadniť skutočná schopnosť protistrany plniť oznamovacie povinnosti stanovené v tomto nariadení.

(42)

Nové jednotné pravidlá transparentnosti SFT a určitých mimoburzových (ďalej len „OTC“) derivátov, konkrétne swapov na celkový výnos, stanovené v tomto nariadení sú úzko prepojené s pravidlami stanovenými v nariadení (EÚ) č. 648/2012, pretože tieto OTC deriváty patria do rozsahu pôsobnosti požiadaviek na oznamovanie stanovených v uvedenom nariadení. S cieľom zabezpečiť koherentný rámec oboch súborov požiadaviek na transparentnosť a oznamovanie je potrebné jasne oddeliť OTC deriváty a deriváty obchodované na burze, a to bez ohľadu na to, či sa tieto zmluvy obchodujú v Únii alebo na trhoch tretích krajín. Vymedzenie OTC derivátov v nariadení (EÚ) č. 648/2012 by sa preto malo zmeniť, aby sa zabezpečilo, že rovnaký typ zmlúv o derivátoch sa identifikuje buď ako OTC deriváty, alebo ako deriváty obchodované na burze, a to bez ohľadu na to, či sa tieto zmluvy obchodujú v Únii alebo na trhoch tretích krajín.

(43)

Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

a)

protistranu SFT, ktorá je usadená:

b)

správcovské spoločnosti podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (ďalej len „PKIPCP“) a investičné spoločnosti PKIPCP v súlade so smernicou 2009/65/ES;

c)

správcov alternatívnych investičných fondov (ďalej len „správcovia AIF“), ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2011/61/EÚ;

d)

protistranu, ktorá sa zapája do opätovného používania, ktorá je usadená:

a)

členov Európskeho systému centrálnych bánk (ďalej len „ESCB“ alebo „systém ESCB“), ostatné orgány členských štátov vykonávajúce podobné funkcie, a na iné verejné orgány v Únii poverené riadením verejného dlhu alebo zasahujúce do riadenia verejného dlhu;

b)

Banku pre medzinárodné zúčtovanie.

1.

„archív obchodných údajov“ je právnická osoba, ktorá centrálne zhromažďuje a uchováva záznamy o SFT;

2.

„protistrany“ sú finančné protistrany a nefinančné protistrany;

3.

„finančná protistrana“ je:

4.

„nefinančná protistrana“ je podnik usadený v Únii alebo v tretej krajine iný ako subjekty uvedené v bode 3;

5.

„usadený“ znamená:

6.

„pobočka“ je iné miesto podnikania než ústredie, ktoré je súčasťou protistrany a nemá právnu subjektivitu;

7.

„požičiavanie cenných papierov alebo komodít“ alebo „vypožičiavanie cenných papierov alebo komodít“ je transakcia, pri ktorej protistrana prevádza cenné papiere alebo komodity s prísľubom, že dlžník vráti rovnocenné cenné papiere alebo komodity k určitému dátumu v budúcnosti alebo keď ho o to požiada prevádzajúca strana, pričom uvedená transakcia sa považuje za požičiavanie cenných papierov alebo komodít v prípade protistrany, ktorá prevádza cenné papiere alebo komodity, a za vypožičiavanie cenných papierov alebo komodít v prípade protistrany, na ktorú sa tieto cenné papiere alebo komodity prevádzajú;

8.

„transakcia typu buy-sell back“ alebo „transakcia typu sell-buy back“ je transakcia, prostredníctvom ktorej protistrana kupuje alebo predáva cenné papiere, komodity alebo zaručené práva vzťahujúce sa na vlastnícke právo k cenným papierom alebo komoditám, pričom súhlasí s tým, že predá alebo kúpi späť cenné papiere, komodity alebo takéto zaručené práva rovnakej povahy za stanovenú cenu k budúcemu dátumu, pričom uvedená transakcia je transakciou typu „buy-sell back“ v prípade protistrany, ktorá cenné papiere, komodity alebo zaručené práva kupuje a transakciou typu „sell-buy back“ v prípade protistrany, ktorá ich predáva, pričom takáto transakcia typu „buy-sell back“ alebo transakcia typu „sell-buy back“ nie je upravená zmluvou o repo transakciách alebo zmluvou o obrátených repo transakciách v zmysle bodu 9;

9.

„repo transakcia“ je transakcia upravená zmluvou, prostredníctvom ktorej protistrana prevádza cenné papiere, komodity alebo zaručené práva vzťahujúce sa na vlastnícke právo k cenným papierom alebo komoditám, ak je táto záruka poskytnutá uznávanou burzou, ktorá vlastní práva na dané cenné papiere alebo komodity, a zmluva neumožňuje protistrane previesť alebo poskytnúť ako zábezpeku určitý cenný papier alebo komoditu viac ako jednej protistrane naraz pod podmienkou, že prevádzajúca strana sa zaväzuje, že ich spätne odkúpi – alebo náhradné cenné papiere alebo komodity rovnakej povahy – za stanovenú cenu k presne stanovenému budúcemu dátumu alebo k dátumu, ktorý sa ešte len stanoví, pričom pre protistranu predávajúcu cenné papiere alebo komodity ide o zmluvu o repo transakcii a pre protistranu, ktorá ich kupuje, ide o zmluvu o obrátenej repo transakcii;

10.

„transakcia požičiavania s dozabezpečením“ je transakcia, pri ktorej protistrana poskytne úver v súvislosti s nákupom, predajom, starostlivosťou o cenné papiere alebo obchodovaním s cennými papiermi, ale nezahŕňajú iné pôžičky, ktoré sú zabezpečené kolaterálom vo forme cenných papierov;

11.

„transakcia financovania prostredníctvom cenných papierov“ alebo „SFT“ je:

12.

„opätovné použitie“ je použitie finančných nástrojov, ktoré boli prijaté v rámci dohody o kolaterále, prijímajúcou protistranou v jej vlastnom mene a na jej vlastný účet alebo na účet inej protistrany vrátane akejkoľvek fyzickej osoby; takéto použitie zahŕňa prevod vlastníckeho práva alebo výkon práva na použitie v súlade s článkom 5 smernice 2002/47/ES, ale nezahŕňa likvidáciu finančného nástroja v prípade zlyhania poskytujúcej protistrany;

13.

„dohoda o kolaterále s prevodom vlastníckeho práva“ je dohoda o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva podľa vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 2002/47/ES uzatvorená medzi protistranami s cieľom zabezpečiť akúkoľvek povinnosť;

14.

„dohoda o kolaterále vo forme cenných papierov“ je záložná dohoda o finančnej záruke podľa vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. c) smernice 2002/47/ES uzatvorená medzi protistranami s cieľom zabezpečiť akúkoľvek povinnosť;

15.

„dohoda o kolaterále“ je dohoda o kolaterále s prevodom vlastníckeho práva a dohoda o kolaterále vo forme cenných papierov;

16.

„finančný nástroj“ je finančný nástroj podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 15 smernice 2014/65/EÚ;

17.

„komodita“ je komodita podľa vymedzenia v článku 2 bode 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1287/2006 (22);

18.

„swap na celkový výnos“ je zmluva o derivátoch podľa vymedzenia v článku 2 bode 7 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktorou jedna protistrana prevedie celkovú ekonomickú výkonnosť vrátane príjmu z úrokov a poplatkov, ziskov a strát z pohybov cien a úverových strát na inú protistranu.

a)

boli uzatvorené pred príslušným dátumom začatia uplatňovania uvedeným v článku 33 ods. 2 písm. a) a k uvedenému dátumu sú stále otvorené, ak:

b)

sú uzatvorené k príslušnému dátumu začatia uplatňovania uvedenému v článku 33 ods. 2 písm. a) alebo po tomto dátume.

a)

strany SFT a oprávnenú osobu vo vzťahu k právam a povinnostiam, ktoré z SFT vyplývajú, ak je iná než strany transakcie;

b)

istinu, menu, aktíva použité ako kolaterál a ich druh, kvalitu a hodnotu, spôsob poskytnutia kolaterálu; či je kolaterál k dispozícii na opätovné použitie, v prípadoch, ak je kolaterál rozlíšiteľný od iných aktív, či bol opätovne použitý; akékoľvek nahradenie kolaterálu; sadzbu repo transakcie; poplatok za požičanie alebo sadzbu dozabezpečenia pri požičiavaní; akúkoľvek zrážku (haircut); dátum pripísania alebo odpísania; dátum splatnosti; prvý možný dátum uplatnenia (callable date) a trhový segment;

c)

v závislosti od SFT podrobnosti o:

a)

globálne identifikátory právneho subjektu (LEI) alebo identifikátory, ktoré im predchádzali, kým sa v plnej miere neimplementuje systém globálnych identifikátorov právneho subjektu;

b)

medzinárodné identifikačné čísla cenných papierov (ISIN) a

c)

jedinečné obchodné identifikátory.

a)

žiadosť o registráciu;

b)

žiadosť o rozšírenie registrácie na účely článku 4 tohto nariadenia v prípade archívu obchodných údajov, ktorý už je zaregistrovaný podľa hlavy VI kapitoly 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

a)

postupoch uvedených v odseku 2 tohto článku, ktoré majú uplatňovať archívy obchodných údajov s cieľom overiť úplnosť a správnosť údajov, ktoré im boli oznámené v zmysle článku 4 ods. 1;

b)

žiadosti o registráciu uvedenej v odseku 5 písm. a);

c)

zjednodušenej žiadosti o rozšírenie registrácie uvedenej v odseku 5 písm. b) s cieľom zabrániť zdvojovaniu požiadaviek.

a)

žiadosti o registráciu uvedenej v odseku 5 písm. a);

b)

žiadosti o rozšírenie registrácie uvedenej v odseku 5 písm. b).

a)

výslovne odvolá registráciu alebo za predchádzajúcich šesť mesiacov neposkytol žiadne služby;

b)

získal registráciu na základe nepravdivých vyhlásení alebo iným nezákonným spôsobom;

c)

už nespĺňa podmienky, za akých bol zaregistrovaný.

a)

ESMA;

b)

Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“);

c)

Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (ďalej len „EIOPA“);

d)

ESRB;

e)

príslušný orgán vykonávajúci dohľad nad miestami obchodovania oznámených transakcií;

f)

príslušní členovia ESCB, vrátane Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) pri plnení jej úloh v rámci jednotného mechanizmu dohľadu podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013;

g)

príslušné orgány tretej krajiny, v súvislosti s ktorými sa prijal vykonávací akt podľa článku 19 ods. 1;

h)

orgány dohľadu určené podľa článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES (24);

i)

príslušné orgány Únie pre cenné papiere a trhy, ktorých príslušné právomoci a mandáty v oblasti dohľadu sa vzťahujú na transakcie, trhy, účastníkov a aktíva, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia;

j)

Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 (25);

k)

orgány pre riešenie krízových situácií určené podľa článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (26);

l)

Jednotná rada pre riešenie krízových situácií zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 (27);

m)

orgány uvedené v článku 16 ods. 1.

a)

frekvenciu a údaje o agregovaných pozíciách uvedených v odseku 1 a údaje o SFT uvedených v odseku 2;

b)

požadované prevádzkové normy umožňujúce včasné, štruktúrované a komplexné:

c)

podrobnosti o informáciách, ku ktorým majú mať subjekty uvedené v odseku 2 prístup, berúc do úvahy ich mandát a ich špecifické potreby;

d)

podmienky, za ktorých subjekty uvedené v odseku 2 majú mať priamy a okamžitý prístup k údajom uloženým v archívoch obchodných údajov.

a)

správcovské spoločnosti PKIPCP alebo investičné spoločnosti PKIPCP v polročných a výročných správach uvedených v článku 68 smernice 2009/65/ES;

b)

správcovia AIF vo výročnej správe uvedenej v článku 22 smernice 2011/61/EÚ.

a)

prijímajúca protistrana riadne písomne informovala poskytujúcu protistranu o rizikách a dôsledkoch, ktoré môžu súvisieť s:

b)

poskytujúca protistrana udelila vopred svoj výslovný súhlas, čo je doložené podpísaním dohody o kolaterále vo forme cenných papierov poskytujúcou protistranou písomne alebo iným právne rovnocenným spôsobom, na základe čoho sa poskytuje právo použitia v súlade s článkom 5 smernice 2002/47/ES, alebo výslovne súhlasila s tým, že poskytne kolaterál prostredníctvom dohody o kolaterále s prevodom vlastníckeho práva.

a)

opätovné použitie je realizované v súlade s podmienkami určenými v dohode o kolaterále uvedenej v odseku 1 písm. b) a

b)

finančné nástroje prijaté na základe dohody o kolaterále sú prevedené z účtu poskytujúcej protistrany.

a)

v prípade finančných protistrán príslušné orgány alebo príslušné vnútroštátne orgány v zmysle nariadení (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 1024/2013 a (EÚ) č. 909/2014 a smerníc 2003/41/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ a 2014/65/EÚ a orgány dohľadu v zmysle smernice 2009/138/ES;

b)

v prípade nefinančných protistrán príslušné orgány určené v súlade s článkom 10 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

c)

na účely článkov 13 a 14 tohto nariadenia, pokiaľ ide o správcovské spoločnosti PKIPCP a investičné spoločnosti PKIPCP, príslušné orgány určené v súlade s článkom 97 smernice 2009/65/ES;

d)

na účely článkov 13 a 14 tohto nariadenia, pokiaľ ide o správcov AIF, príslušné orgány určené v súlade s článkom 44 smernice 2011/61/EÚ.

a)

ak v súvislosti s tými istými skutkami a proti tým istým osobám sa už začalo súdne konanie pred orgánmi členského štátu príslušného orgánu, ktorému bola doručená žiadosť, alebo

b)

ak v členskom štáte príslušného orgánu, ktorému bola doručená žiadosť, sa v súvislosti s takýmito osobami za tie isté skutky už vyniesol právoplatný rozsudok.

a)

archívy obchodných údajov, ktorým bolo v uvedenej tretej krajine udelené povolenie, spĺňajú právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení;

b)

účinný dohľad nad archívmi obchodných údajov a účinné presadzovanie ich povinností sa v uvedenej tretej krajine uskutočňuje priebežne;

c)

existujú záruky zachovania služobného tajomstva vrátane ochrany obchodného tajomstva, ktoré orgány sprístupňujú tretím osobám, a tieto záruky sú aspoň rovnocenné s tými, ktoré sú stanovené v tomto nariadení, a

d)

archívy obchodných údajov, ktorým bolo v uvedenej tretej krajine udelené povolenie, podliehajú právne záväznej a vymáhateľnej povinnosti poskytnúť subjektom uvedeným v článku 12 ods. 2 priamy a okamžitý prístup k týmto údajom.

a)

žiadosť o uznanie alebo

b)

žiadosť o rozšírenie registrácie na účely článku 4 tohto nariadenia v prípade archívu obchodných údajov, ktorý je už uznaný v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012.

a)

Komisia určila prostredníctvom vykonávacieho aktu podľa odseku 1, že tretia krajina má rovnocenný a vymáhateľný regulačný rámec a rámec dohľadu;

b)

relevantné orgány tretej krajiny uzavreli dohody o spolupráci s orgánom ESMA, v ktorých sa upresňuje aspoň:

a)

sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v článku 4;

b)

zabezpečujú ochranu služobného tajomstva rovnocennú s ochranou stanovenou v tomto nariadení;

c)

sa účinne uplatňujú a presadzujú spôsobom, ktorý je rovnocenný a nenarúša zabezpečovanie účinného dohľadu a presadzovania v príslušnej tretej krajine, a

d)

zabezpečujú, že subjekty uvedené v článku 12 ods. 2 majú priamy prístup k údajom o SFT podľa článku 19 ods. 1 alebo nepriamy prístup k údajom o SFT podľa článku 20.

a)

príkaz, na základe ktorého sa požaduje, aby osoba zodpovedná za porušenie zastavila svoje konanie a upustila od opakovania tohto konania;

b)

verejné vyhlásenie, v ktorom sa uvádza osoba zodpovedná za porušenie a povaha porušenia v súlade s článkom 26;

c)

odňatie alebo pozastavenie platnosti povolenia;

d)

dočasný zákaz vykonávať riadiace funkcie pre akúkoľvek osobu, ktorá plní riadiace úlohy, alebo akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá je považovaná za zodpovednú osobu za takéto porušenie;

e)

maximálne správne peňažné sankcie vo výške aspoň trojnásobku ziskov, ktoré sa dosiahli, alebo strát, ktorým sa zabránilo v dôsledku porušenia, v prípade, že ich príslušný orgán dokáže určiť, a to aj vtedy, keď tieto sankcie presiahnu sumy uvedené v písmenách f) a g);

f)

pokiaľ ide o fyzickú osobu, maximálne správne peňažné sankcie vo výške aspoň 5 000 000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, v zodpovedajúcej hodnote v národnej mene k 12. januáru 2016;

g)

pokiaľ ide o právnické osoby, maximálne správne peňažné sankcie vo výške aspoň:

a)

závažnosti a dĺžky trvania porušenia;

b)

miery zodpovednosti osoby zodpovednej za porušenie;

c)

finančnej sily osoby zodpovednej za porušenie, berúc do úvahy faktory ako celkový obrat v prípade právnickej osoby alebo ročný príjem v prípade fyzickej osoby;

d)

významu ziskov, ktoré osoba zodpovedná za porušenie dosiahla, alebo strát, ktorým zabránila, ak ich je možné určiť;

e)

miery spolupráce osoby zodpovednej za porušenie s príslušným orgánom bez toho, aby bola dotknutá potreba zabezpečiť navrátenie ziskov, ktoré uvedená osoba dosiahla, alebo strát, ktorým zabránila;

f)

predchádzajúcich porušení osobou zodpovednou za porušenie.

a)

osobitné postupy prijímania oznámení o porušení článkov 4 alebo 15 a príslušné následné opatrenia vrátane zavedenia bezpečných komunikačných kanálov pre takéto oznámenia;

b)

primeranú ochranu osôb pracujúcich na základe pracovnej zmluvy, ktoré oznámia porušenia článku 4 alebo článku 15, alebo ktoré sú obvinené z porušení uvedených článkov, pred odvetou, diskrimináciou a inými druhmi nespravodlivého zaobchádzania;

c)

ochranu osobných údajov osoby, ktorá oznamuje porušenie článku 4 alebo článku 15 a osoby, ktorá sa údajne dopustila porušenia, vrátane ochrany v súvislosti so zachovaním dôvernosti ich totožnosti, a to vo všetkých fázach konania bez toho, aby tým bolo dotknuté zverejnenie informácií, ktoré vyžaduje vnútroštátne právo v rámci vyšetrovaní alebo následných súdnych konaní.

a)

odloží uverejnenie rozhodnutia dovtedy, kým dôvody uvedeného odloženia nezaniknú;

b)

uverejní rozhodnutie na anonymnom základe v súlade s vnútroštátnym právom, ak takéto uverejnenie zabezpečuje účinnú ochranu dotknutých osobných údajov, a prípadne odloží uverejnenie príslušných údajov o primeraný čas, ak je predvídateľné, že dôvody uverejnenia na anonymnom základe počas uvedeného obdobia zaniknú;

c)

neuverejní rozhodnutie v prípade, keď príslušný orgán zastáva názor, že uverejnenie v súlade s písmenom a) alebo b) nebude dostačujúce na zabezpečenie:

a)

či využívanie SFT vedie k zvyšovaniu značného využívania finančnej páky, ktoré nie je predmetom súčasného nariadenia;

b)

v prípade potreby dostupné možnosti na riešenie takéhoto zvyšovania;

c)

či sú potrebné ďalšie opatrenia na zníženie procyklickosti takejto finančnej páky.

1.

V článku 2 sa bod 7 nahrádza takto:

2.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 2a

Rozhodnutia o rovnocennosti na účely vymedzenia mimoburzových derivátov

1.   Na účely článku 2 bodu 7 tohto nariadenia sa trh tretej krajiny považuje za rovnocenný s regulovaným trhom v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice 2004/39/ES, ak spĺňa právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave III uvedenej smernice, a podlieha účinnému priebežnému dohľadu a presadzovaniu v tejto tretej krajine, ako stanoví Komisia v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 tohto článku.

2.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých stanoví, že trh tretej krajiny spĺňa právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave III smernice 2004/39/ES, a podlieha účinnému priebežnému dohľadu a presadzovaniu v tejto tretej krajine na účely odseku 1.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 86 ods. 2 tohto nariadenia.

3.   Komisia a ESMA uverejnia na svojich webových sídlach zoznam uvedených trhov, ktoré sa majú považovať za rovnocenné v súlade s vykonávacím aktom uvedeným v odseku 2. Uvedený zoznam sa pravidelne aktualizuje.“

3.

V článku 81 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Archív obchodných údajov sprístupňuje potrebné informácie týmto subjektom, aby si mohli plniť svoje príslušné povinnosti a mandáty:

(30)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63)."

(31)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Ú. v. EÚ L 142, 30.4.2004, s. 12)."

(32)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 1)."

(33)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).“"

a)

článku 4 ods. 1, ktorý sa uplatňuje:

b)

článku 13, ktorý sa uplatňuje od 13. januára 2017;

c)

článku 14, ktorý sa uplatňuje od 13. júla 2017 v prípade podnikov kolektívneho investovania, na ktoré sa vzťahuje smernica 2009/65/ES alebo smernica 2011/61/EÚ a ktoré boli zriadené pred 12. januára 2016;

d)

článku 15, ktorý sa uplatňuje od 13. júla 2016 aj v prípade dohôd o kolaterále existujúcich v uvedený deň.