32001R1049

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001

z 30. mája 2001

o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 255 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

v súlade s postupom uvedeným v článku 251 zmluvy [2],

keďže:

(1) Druhý pododsek článku 1 Zmluvy o Európskej únii zakotvuje koncepciu otvorenosti konštatujúc, že zmluva znamená nové štádium v procese vytvárania stále užšieho zväzku medzi národmi Európy, v ktorom sa rozhodnutia prijímajú čo najotvorenejším spôsobom a čo najbližšie k občanom.

(2) Otvorenosť umožňuje občanom tesnejšie sa zapájať do rozhodovacieho procesu a zaručuje, že v demokratickom systéme sa administratíva stáva legitímnejšou, efektívnejšou a zodpovednejšou voči občanovi. Otvorenosť prispieva k posilneniu princípov demokracie a úcty k základným právam, ako to ustanovuje článok 6 Zmluvy o EÚ a Charta základných práv Európskej únie.

(3) V záveroch zo zasadnutí Európskej rady, ktoré sa konali v Birminghame, Edinburgu a v Kodani, sa zdôraznila potreba zavádzať väčšiu transparentnosť do práce orgánov Európskej únie. Toto nariadenie zjednocuje iniciatívy, ktoré tieto orgány už vyvinuli s cieľom zvýšiť transparentnosť rozhodovacieho procesu.

(4) Účelom tohto nariadenia je čo najúčinnejšie uplatniť právo verejnosti na prístup k dokumentom a ustanoviť pre tento prístup všeobecné pravidlá a obmedzenia v súlade s článkom 255 ods. 2 Zmluvy o ES.

(5) Keďže otázka prístupu k dokumentom nie je upravená ustanoveniami Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ ani ustanoveniami Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre jadrovú energiu, Európsky parlament, Rada a Komisia by mali v súlade s vyhlásením č. 41 pripojeným k Záverečnému aktu Amsterdamskej zmluvy byť vo vzťahu k dokumentom týkajúcim sa činností, na ktoré sa vzťahujú tieto dve zmluvy, vedené týmto nariadením.

(6) Je potrebné poskytnúť širší prístup k dokumentom v prípadoch, keď orgány konajú v rámci svojich právom stanovených právomocí vrátane prenesených právomocí, pričom zároveň zachovávajú efektívnosť ich rozhodovacieho procesu. Také dokumenty majú byť v čo najširšom rozsahu priamo prístupné.

(7) V súlade s článkami 28 ods. 1 a 41 ods. 1 Zmluvy o EÚ sa toto právo na prístup vzťahuje aj na dokumenty týkajúce sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach. Každý orgán má rešpektovať svoje bezpečnostné pravidlá.

(8) Aby sa zabezpečilo dôsledné uplatňovanie tohto nariadenia pri všetkých aktivitách únie, všetky agentúry zriadené orgánmi majú uplatňovať zásady ustanovené v tomto nariadení.

(9) Vzhľadom na veľmi citlivý obsah niektorých dokumentov je potrebné, aby sa s nimi zaobchádzalo osobitným spôsobom. Opatrenia týkajúce sa informovania Európskeho parlamentu o obsahu takýchto dokumentov musia byť stanovené medziinštitucionálnou dohodou.

(10) Aby sa vniesla väčšia otvorenosť do práce orgánov, Európsky parlament, Rada a Komisia majú zabezpečiť prístup nielen k dokumentom vypracovanými týmito orgánmi, ale aj k dokumentom, ktoré tieto orgány dostávajú. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že vyhlásenie č. 35, ktoré je prílohou záverečného aktu Amsterdamskej zmluvy, zabezpečuje, že každý členský štát môže požiadať Komisiu alebo Radu, aby bez predchádzajúceho súhlasu neposkytovali dokumenty pochádzajúce z daného štátu tretím osobám.

(11) V zásade majú byť všetky dokumenty týchto orgánov prístupné verejnosti. Je však potrebné chrániť niektoré verejné a súkromné záujmy prostredníctvom výnimiek. Orgány majú mať právo chrániť svoje vnútorné porady a rokovania v prípadoch, keď je potrebné zachovať ich schopnosť plniť úlohy. Pri posudzovaní výnimiek majú orgány zohľadniť tie zásady v právnych predpisoch spoločenstva, ktoré sa týkajú ochrany osobných údajov vo všetkých oblastiach činnosti únie.

(12) Všetky pravidlá týkajúce sa prístupu k dokumentom orgánov musia byť v súlade s týmto nariadením.

(13) Aby bolo právo na prístup k dokumentom plne rešpektované, uplatňuje sa dvojstupňový administratívny postup s doplnkovou možnosťou súdneho konania alebo podania sťažnosti ombudsmanovi.

(14) Každý orgán má prijať potrebné opatrenia, aby informoval verejnosť o nových platných ustanoveniach a aby odborne pripravil svojich pracovníkov na pomoc občanom pri uplatňovaní ich práv vyplývajúcich z tohto nariadenia. Aby sa občanom uľahčilo uplatňovanie ich práv, každý orgán má zabezpečiť prístup k registru dokumentov.

(15) Hoci nie je ani cieľom ani účelom tohto nariadenia meniť vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa prístupu k dokumentom, predsa je jasné, že na základe zásad lojálnej spolupráce, ktorými sa riadia vzťahy medzi orgánmi a členskými štátmi, majú členské štáty dbať o to, aby nebránili riadnemu uplatňovaniu tohto nariadenia a rešpektovali bezpečnostné pravidlá orgánov.

(16) Toto nariadenie platí bez toho, aby boli dotknuté existujúce práva na prístup k dokumentom členských štátov, súdnych orgánov alebo vyšetrujúcich orgánov.

(17) V súlade s článkom 255 ods. 3 Zmluvy o ES každý orgán stanoví osobitné ustanovenia týkajúce sa prístupu k jej dokumentom vo svojom rokovacom poriadku. Preto je v prípade potreby možné zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie Rady 93/731/ES z 20. decembra 1993 o prístupe verejnosti k dokumentom Rady [3], rozhodnutie Komisie 94/90/ESUO, ES, Euratom z 8. februára 1994 o prístupe verejnosti k dokumentom Komisie [4], rozhodnutie Európskeho parlamentu 97/632/ES, ESUO, Euratom z 10. júla 1997 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu [5] a pravidlá o utajení Schengenských dokumentov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Účel

Účelom tohto nariadenia je:

a) vymedziť pravidlá, podmienky a obmedzenia z dôvodu verejného alebo súkromného záujmu, ktorými sa spravuje právo na prístup k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (ďalej len "orgány"), ako sa ustanovuje v článku 255 Zmluvy o ES, takým spôsobom, aby sa zaistil čo najširší prístup k dokumentom;

b) stanoviť pravidlá, ktoré zabezpečia čo najľahšie možné uplatňovanie tohto práva, a

c) podporiť dobrú administratívnu prax v prístupe k dokumentom.

Článok 2

Adresát a rozsah pôsobnosti

1. Každý občan únie a každá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v niektorom členskom štáte má právo na prístup k dokumentom orgánov v súlade s pravidlami, podmienkami a obmedzeniami určenými v tomto nariadení.

2. Orgány môžu v súlade s týmito istými zásadami, podmienkami a obmedzeniami umožniť prístup k dokumentom ktorejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá nemá bydlisko alebo sídlo v niektorom členskom štáte.

3. Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky dokumenty zo všetkých oblastí činnosti Európskej únie, ktoré niektorý z orgánov má, to znamená dokumenty, ktoré vypracoval alebo dostal a ktoré má v držbe.

4. Bez toho, aby boli dotknuté články 4 a 9, dokumenty sa sprístupnia verejnosti buď na základe písomnej žiadosti, alebo priamo v elektronickej forme alebo prostredníctvom registra. Najmä dokumenty vypracované alebo obdržané v priebehu legislatívneho procesu sa sprístupnia priamo v súlade s článkom 12.

5. Na citlivé dokumenty, ako sú definované v článku 9 ods. 1, sa vzťahuje osobitné zaobchádzanie v súlade s týmto článkom.

6. Toto nariadenie platí bez toho, aby boli dotknuté práva na prístup verejnosti k dokumentom, ktoré tieto orgány držia a ktoré môžu vyplývať z dokumentov medzinárodného práva alebo z právnych predpisov orgánov, ktoré ich uplatňujú.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia:

a) "dokumentom" sa rozumie akýkoľvek obsah bez ohľadu na to, aké je jeho médium (napísaný na papieri alebo uložený v elektronickej forme alebo ako zvukový, vizuálny alebo audiovizuálny záznam), týkajúci sa akejkoľvek veci vzťahujúcej sa na politiku, činnosť a rozhodnutia, ktoré spadajú do oblasti pôsobnosti príslušného orgánu;

b) "treťou osobou" sa rozumie akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo akýkoľvek subjekt mimo príslušného orgánu, vrátane členských štátov, iných orgánov alebo inštitúcií patriacich do spoločenstva alebo mimo neho a tretie krajiny.

Článok 4

Výnimky

1. Orgány odmietnu prístup k dokumentu v prípade, ak by sa jeho zverejnením porušila ochrana:

a) verejného záujmu týkajúceho sa:

- verejnej bezpečnosti,

- obrany a vojenských vecí,

- medzinárodných vzťahov,

- finančnej, menovej alebo hospodárskej politiky spoločenstva alebo niektorého členského štátu;

b) súkromia alebo bezúhonnosti jednotlivca, predovšetkým v súlade s právnymi predpismi spoločenstva týkajúcimi sa ochrany osobných údajov.

2. Orgány odmietnu prístup k dokumentu v prípade, keď by sa jeho zverejnením porušila ochrana:

- obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, vrátane duševného vlastníctva,

- súdneho konania a právneho poradenstva,

- účelu inšpekcií, vyšetrovania a kontroly,

pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.

3. Prístup k dokumentu, ktorý orgán vypracoval pre vnútornú potrebu alebo ktorý orgán obdržal, vzťahujúcemu sa k veci, v ktorej ešte orgán nerozhodol, bude odmietnutý v prípade, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vážne narušiť rozhodovací proces orgánu, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.

Prístup k dokumentu, ktorý obsahuje stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súčasťou rokovaní a predbežných porád v dotknutom orgáne, bude odmietnutý aj po prijatí rozhodnutia, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vážne narušiť rozhodovací proces orgánu, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.

4. Pokiaľ ide o dokumenty tretej osoby a nie je jasné, či dokument môže alebo nemôže byť zverejnený, orgány sa poradia s treťou osobou s cieľom posúdiť, či sa môže použiť výnimka z odseku 1 alebo 2.

5. Členský štát môže požiadať orgán, aby nezverejnil dokument pochádzajúci z daného členského štátu bez jeho predchádzajúceho súhlasu.

6. Ak sa ktorákoľvek z výnimiek vzťahuje iba na niektoré časti požadovaného dokumentu, zostávajúce časti dokumentu sa uvoľnia na zverejnenie.

7. Výnimky stanovené v odsekoch 1 až 3 sa vzťahujú iba na obdobie, v priebehu ktorého je ochrana odôvodnená na základe obsahu daného dokumentu. Výnimky môžu platiť najviac na obdobie 30 rokov. V prípade dokumentov, na ktoré sa vzťahujú výnimky týkajúce sa súkromia alebo obchodných záujmov, a v prípade citlivých dokumentov môžu výnimky, ak to je nevyhnutné, platiť aj na dlhšie obdobie.

Článok 5

Dokumenty v členských štátoch

Ak členský štát dostane žiadosť o dokument pochádzajúci z nejakého orgánu, ktorý má v držbe, a pokiaľ nie je jasné, či tento dokument môže alebo nemôže byť zverejnený, poradí sa členský štát s príslušným orgánom tak, aby jeho rozhodnutie neohrozilo dosiahnutie cieľov stanovených v tomto nariadení.

Členský štát tiež môže postúpiť túto žiadosť príslušnému orgánu.

Článok 6

Žiadosti

1. Žiadosti o prístup k dokumentu sa podávajú akoukoľvek písomnou formou vrátane elektronickej formy v niektorom z jazykov uvedených v článku 314 Zmluvy o ES a dostatočne presným spôsobom, aby orgán mohol dokument identifikovať. Žiadateľ nie je povinný uviesť dôvod svojej žiadosti.

2. Ak žiadosť nie je dostatočne presná, orgán požiada žiadateľa, aby žiadosť spresnil, a žiadateľovi pri tom pomôže napríklad poskytnutím informácií o používaní verejných registrov dokumentov.

3. V prípade žiadosti týkajúcej sa veľmi dlhého dokumentu alebo veľkého počtu dokumentov sa môže orgán so žiadateľom neformálne poradiť s cieľom nájsť vhodné riešenie.

4. Orgány poskytnú pomoc a informácie občanom o tom, ako a kde sa žiadosti o prístup k dokumentom môžu podať.

Článok 7

Postup pri vybavovaní prvej žiadosti

1. Žiadosť o prístup k dokumentu sa bezodkladne spracuje. Potvrdenie o jej prijatí sa pošle žiadateľovi. Do 15 pracovných dní od zaevidovania žiadosti orgán buď povolí prístup k požadovanému dokumentu a v danej lehote zabezpečí prístup v súlade s článkom 10, alebo písomne oznámi dôvody úplného alebo čiastočného zamietnutia žiadosti a informuje žiadateľa o jeho práve podať opakovanú žiadosť v súlade s odsekom 2 tohto článku.

2. V prípade úplného alebo čiastočného zamietnutia môže žiadateľ do 15 pracovných dní od obdržania odpovede od orgánu podať opakovanú žiadosť s požiadavkou, aby orgán prehodnotil svoje stanovisko.

3. Vo výnimočných prípadoch, napríklad v prípade žiadosti týkajúcej sa veľmi dlhého dokumentu alebo veľkého počtu dokumentov, môže byť lehota stanovená v odseku 1 predĺžená o 15 pracovných dní za podmienky, že žiadateľovi sa táto skutočnosť vopred oznámi a poskytne sa mu podrobné odôvodnenie.

4. Ak sa orgánu nepodarí odpovedať v stanovenej lehote, žiadateľ má nárok podať opakovanú žiadosť.

Článok 8

Postup pri vybavovaní opakovanej žiadosti

1. Opakovaná žiadosť sa bezodkladne spracuje. Do 15 pracovných dní od zaevidovania takejto žiadosti orgán buď povolí prístup k požadovanému dokumentu a v danej lehote poskytne prístup v súlade s článkom 10, alebo písomne oznámi dôvody úplného alebo čiastočného zamietnutia žiadosti. V prípade úplného alebo čiastočného zamietnutia žiadosti orgán informuje žiadateľa o opravných prostriedkoch, ktoré má k dispozícii, a to začatie súdneho konania proti orgánu a/alebo sťažnosť ombudsmanovi v súlade s podmienkami stanovenými v príslušných článkoch 230 a 195 Zmluvy o ES.

2. Vo výnimočných prípadoch, napríklad v prípade žiadosti týkajúcej sa veľmi dlhého dokumentu alebo veľkého počtu dokumentov, sa lehota ustanovená v odseku 1 môže predĺžiť o 15 pracovných dní za podmienky, že žiadateľovi sa táto skutočnosť vopred oznámi a poskytne sa mu podrobné odôvodnenie.

3. Ak sa orgánu nepodarí odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, považuje sa to za zápornú odpoveď a podľa príslušných ustanovení Zmluvy o ES má žiadateľ nárok začať súdne konanie proti orgánu a/alebo podať sťažnosť ombudsmanovi.

Článok 9

Zaobchádzanie s citlivými dokumentmi

1. Citlivými dokumentmi sa rozumejú dokumenty pochádzajúce z orgánov alebo z agentúr nimi založených, z členských štátov, tretích krajín alebo medzinárodných organizácií, ktoré sú v súlade s pravidlami príslušného orgánu klasifikované ako "TRÈS SECRET/TOP SECRET", "SECRET" alebo "CONFIDENTIEL" a ktoré chránia základné záujmy Európskej únie alebo jedného alebo viacerých jej členských štátov v oblasti, na ktorú sa vzťahuje článok 4 ods. 1 písm. a), predovšetkým verejnú bezpečnosť, obranu a vojenské veci.

2. Žiadosti o prístup k citlivým dokumentom môžu v súlade s postupmi stanovenými v článkoch 7 a 8 spracovávať iba osoby, ktoré majú právo oboznamovať sa s týmito dokumentmi. Tieto osoby zároveň posúdia bez toho, aby bol dotknutý článok 11 ods. 2, ktoré odkazy na citlivé dokumenty je možné uviesť vo verejnom registri.

3. Citlivé dokumenty sa zaznamenávajú v registri alebo uvoľňujú na uverejnenie iba so súhlasom ich pôvodcu.

4. Orgán, ktorý sa rozhodne odmietnuť prístup k citlivému dokumentu, uvedie dôvody tohto svojho rozhodnutia takým spôsobom, ktorý nepoškodí záujmy chránené podľa článku 4.

5. Členské štáty prijmú príslušné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že pri spracovávaní žiadostí o prístup k citlivým dokumentom sa budú rešpektovať princípy uvedené v tomto článku a v článku 4.

6. Pravidlá orgánov týkajúce sa zaobchádzania s citlivými dokumentmi sa zverejnia.

7. Komisia a Rada poskytne Európskemu parlamentu informácie týkajúce sa citlivých dokumentov v súlade s dojednaniami, na ktorých sa orgány navzájom dohodnú.

Článok 10

Prístup po podaní žiadosti

1. Žiadateľ má prístup k dokumentom buď priamo na mieste nahliadnutím do nich, alebo obdrží ich kópiu vrátane elektronickej kópie v prípade jej dostupnosti podľa toho, ktorý spôsob žiadateľ uprednostní. Náklady na vyhotovenie kópie a na poštovné je možné vyúčtovať žiadateľovi. Tento poplatok nesmie prekročiť skutočné náklady na vyhotovenie a odoslanie kópií. Nahliadanie na mieste, kópie menej ako 20 strán formátu A4 a priamy prístup v elektronickej forme alebo prostredníctvom registra sú bezplatné.

2. Ak dokument už bol uvoľnený na zverejnenie príslušným orgánom a je žiadateľovi ľahko prístupný, orgán si môže splniť svoju povinnosť poskytnúť prístup k dokumentom tak, že žiadateľa informuje o tom, ako môže požadovaný dokument získať.

3. Dokumenty sa poskytnú v existujúcej verzii a formáte (vrátane elektronickej formy alebo iného alternatívneho formátu ako je Braillovo písmo, zväčšená tlač alebo záznam na páske) presne podľa želania žiadateľa.

Článok 11

Registre

1. Aby bolo uplatňovanie občianskych práv podľa tohto nariadenia efektívne, každý orgán zabezpečí prístup verejnosti k registru dokumentov. Prístup sa zabezpečí elektronickou formou. Odkazy na dokumenty sa bezodkladne zaznamenajú v registri.

2. Ku každému dokumentu je v registri uvedené odkazové číslo (vrátane medziinštitucionálneho odkazu, ak je to možné), predmet a/alebo krátky opis obsahu dokumentu a dátum jeho prijatia alebo vyhotovenia a zaznamenania v registri. Odkazy sa vyhotovia takým spôsobom, ktorým sa neporušujú ustanovenia o ochrane záujmov uvedené v článku 4.

3. Orgány ihneď prijmú nevyhnutné opatrenia na vytvorenie registra, ktorý bude funkčný od 3. júna 2002.

Článok 12

Priamy prístup v elektronickej forme alebo prostredníctvom registra

1. Pokiaľ to je možné, orgány v súlade so svojimi vlastnými pravidlami priamo sprístupnia dokumenty verejnosti v elektronickej forme alebo prostredníctvom registra.

2. Podľa článkov 4 a 9 priamo prístupné majú byť najmä legislatívne dokumenty, to znamená dokumenty vypracované alebo doručené v priebehu prijímania právnych predpisov, ktoré sú právne záväzné v členských štátoch alebo pre členské štáty.

3. Ak to je možné, priamo prístupné majú byť aj iné dokumenty, najmä dokumenty súvisiace s rozpracovávaním politiky alebo stratégie.

4. Ak priamy prístup nie je zabezpečený prostredníctvom registra, pokiaľ to je možné, v registri bude uvedené, kde sa daný dokument nachádza.

Článok 13

Uverejnenie v úradnom vestníku

1. Okrem aktov uvedených v článku 254 ods. 1 a 2 Zmluvy o ES a v prvom odseku článku 163 Zmluvy o Euratom sa podľa článkov 4 a 9 tohto nariadenia v úradnom vestníku uverejnia tieto dokumenty:

a) návrhy Komisie;

b) spoločné pozície prijaté Radou v súlade s postupmi uvedenými v článkoch 251 a 252 Zmluvy o ES a odôvodnenie týchto spoločných pozícií, ako aj stanoviská Európskeho parlamentu k týmto postupom;

c) rámcové rozhodnutia a rozhodnutia uvedené v článku 34 ods. 2 Zmluvy o EÚ;

d) dohovory vypracované Radou v súlade s článkom 34 ods. 2 Zmluvy o EÚ;

e) dohovory podpísané medzi členskými štátmi na základe článku 293 Zmluvy o ES;

f) medzinárodné dohody uzatvorené spoločenstvom alebo v súlade s článkom 24 Zmluvy o EÚ.

2. Pokiaľ to je možné, v úradnom vestníku sa uverejnia tieto dokumenty:

a) iniciatívy členských štátov predložené Rade podľa článku 67 ods. 1 Zmluvy o ES alebo podľa článku 34 ods. 2 Zmluvy o EÚ;

b) spoločné pozície uvedené v článku 34 ods. 2 Zmluvy o EÚ;

c) iné smernice ako tie, ktoré sú uvedené v článku 254 ods. 1 a 2 Zmluvy o ES, iné rozhodnutia ako tie, ktoré sú uvedené v článku 254 ods. 1 Zmluvy o ES, odporúčania a stanoviská.

3. Každý orgán môže vo svojom rokovacom poriadku stanoviť, ktoré ďalšie dokumenty sa uverejnia v úradnom vestníku.

Článok 14

Informácie

1. Každý orgán prijme nevyhnutné opatrenia, aby informoval verejnosť o právach, ktoré požíva podľa tohto nariadenia.

2. Členské štáty spolupracujú s orgánmi pri poskytovaní informácií občanom.

Článok 15

Administratívna prax v orgánoch

1. Orgány si vypracujú a zavedú dobrú administratívnu prax, aby uľahčili vykonávanie práva na prístup zaručeného týmto nariadením.

2. Orgány vytvoria medziinštitucionálny výbor, v ktorom sa bude vyhodnocovať najlepšia prax, riešiť možné konflikty a diskutovať o budúcom vývoji v oblasti verejného prístupu k dokumentom.

Článok 16

Rozmnožovanie dokumentov

Týmto nariadením nie sú dotknuté akékoľvek existujúce predpisy o autorských právach, ktoré môžu obmedzovať právo tretej osoby na rozmnožovanie alebo využívanie dokumentov uvoľnených na zverejnenie.

Článok 17

Správy

1. Každý orgán každoročne uverejní správu za predchádzajúci rok, v ktorej uvedie počet prípadov, keď orgán odmietol poskytnúť prístup k dokumentom, dôvody tohto odmietnutia a počet citlivých dokumentov neuvedených v registri.

2. Najneskôr do 31. januára 2004 Komisia uverejní správu o uplatňovaní princípov tohto nariadenia a predloží odporúčania vrátane návrhov na revíziu tohto nariadenia, ak to je potrebné, a akčný plán opatrení, ktoré majú orgány prijať.

Článok 18

Vykonávacie opatrenia

1. Každý orgán upraví svoj rokovací poriadok podľa ustanovení tohto nariadenia. Tieto úpravy nadobudnú účinnosť 3. decembra 2001.

2. Do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia Komisia vyhodnotí súlad nariadenia Rady (EHS, Euratom) č. 354/83 z 1. februára 1983 o otvorení historických archívov Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu [6] s týmto nariadením, aby sa zabezpečilo zachovanie a archivácia dokumentov v čo najširšom meradle.

3. Do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia Komisia vyhodnotí súlad existujúcich predpisov o prístupe k dokumentom s týmto nariadením.

Článok 19

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobudne účinnosť tretí deň po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Bude sa uplatňovať od 3. decembra 2001.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 30. mája 2001

Za Európsky parlament

predsedníčka

N. Fontaine

Za Radu

predseda

B. Lejon

[1] Ú. v. ES C 177 E, 27. 6. 2000, s. 70.

[2] Stanovisko Európskeho parlamentu z 3. mája 2001 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 28. mája 2001.

[3] Ú. v. ES L 340, 31.12.1993, s. 43. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím 2000/527/ES (Ú. v. ES L 212, 23.8.2000, s. 9).

[4] Ú. v. ES L 46, 18.2.1994, s. 58. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 96/567/ES, ESUO, Euratom (Ú. v. ES L 247, 28.9.1996, s. 45).

[5] Ú. v. ES L 263, 25.9.1997, s. 27.

[6] Ú. v. ES L 43, 15.2.1983, s. 1.

--------------------------------------------------